Je od vás veľmi šľachetné, že nám zvyšujete odvody pod rúškom vznešenej myšlienky zachrániť nás všetkých pred chudobou a hladom na staré kolená, ale mne by skôr vyhovovala stratégia: "Dajte nám zarobiť a my sa už o seba postaráme sami." Poďme sa pozrieť na to, ako to teraz celé funguje.
1) Dnešné vyzbierané odvody zachránia jedine dôchodcov, ktorí dôchodky už poberajú. Čiže nemám pocit, že by som si zachraňovala svoj príjem, keď už budem mať tých 180 rokov, ale dôchodok niekoho iného, na ktorý vy v tomto momente nemáte.
2) Ako sa môj budúci dôchodok vyráta, to nikto, a ani vy, netušíme, lebo to bude o pár desaťročí a vy už budete dávno pod drnom, takže prečo by vás takéto ďalekosiahle predstavy a predpoklady mali zaujímať. Dôchodky sa rátajú podľa nejakých vzorcov, ktoré sú ľahko, aj politicky, ovplyvniteľné, preto ja osobne sa vonkoncom nespolieham, že tu nejaký tatíčko štát bude mať práve o mňa starosť. Na Slovensku je vôbec najlepšie, ak ste mladý a zdravý, v opačnom prípade s ničím nerátajte.
3)Každý malý živnostník, ktorý si to uvedomuje, nadobudne pocit, že akékoľvek odvody v tomto štáte sú len nutné zlo, a keby tie peniaze vyhadzoval von oknom, bude to mať pre neho rovnaký efekt. U lekára si napriek dosť vysokým odvodom platíte takmer za všetko, ak chcete mať aspoň nejakú normálnu starostlivosť, a terajším dôchodcom sa zdvihne dôchodok tak o 3 eurá, pričom sme z toho všetci happy. Kopec peňazí sa stratí cestou.
4)Ak chce seba a svoju rodinu nejak chrániť, snaží sa odkladať si peniaze iným spôsobom a buduje popri tom fungujúci podnik, často s rodinnými príslušníkmi, aby mali nezávislé živobytie.
5)Väčšina živnostníkov nemá nadštandardné príjmy, zvýšenie daní a odvodov v ťažkých časoch, keď nemajú možno toľko objednávok, ich ovplyvní. Živnostníci nemajú istý príjem, na rozdiel od zamestnancov všetko, čo potrebujú k práci, si musia sami zaobstarať a zaplatiť, chcú byť len nezávislí, uživiť sa, realizovať sa, vedia si vytvoriť pracovné miesto, a v čase znižovania kúpyschopnosti obyvateľstva tiež obracajú každé euro, pretože vytvárať si veľké rezervy je v súčasnosti priam náročné.
Napriek všetkému si myslím, že prežijeme, vydržíme a budeme solidárni, veď sa treba trochu zomknúť a s plecom pri pleci čeliť nástrahám tohto nového sveta, plného skúšok a strastí. Kto by si aj niečo iné dovolil povedať. Keď však vidím, s akou rozvahou a rozumom vediete štát, sťaby námorníci na sťažni plachetnice zmietanej búrkou márne sa snažiac zachytiť pohľadom na horizonte pevninu, chce sa mi povedať:"Prestaňte tu trápne trepať o nejakých mojich dôchodkoch, lebo vaše oko dovidí maximálne do vzdialenosti 4 rokov a ešte aj tá sa skracuje. Prestaňte nás tu oblbovať báchorkami, ktorými zakrývate, že váš plán v podstate neexistuje a že sa len snažíte ošklbať, koho sa dá. A v tom nám Boh a naša stana pomáhaj."
Bodaj by nás takých prezieravých politikov postretlo čo najmenej.