Ľudia tam žijú v menších mestečkách, dedinách, až priam osadách, niekde na konci ciest vedúcich do kopcov. Je zaujímavý pocit pre mňa byť na mieste s piatimi domami, pretože nič menšie som doteraz nenavštívila.
Je vidno, že tamojší ľudia sú zvyknutí na tvrdší život. Veľa práce tam nie je, preto sa stáva, že zdravotná sestrička robí upratovačku, byť učiteľom je výnosný biznis a byť policajtom je snom. Za prácou ľudia dochádzajú ďaleko: do Čiech v ostravskom regióne alebo do Bratislavy, či Rakúska. Niektorí si myslia, že návrat k tradičným remeslám by mohol pomôcť, ale mladým sa veľmi manuálne robiť nechce.
Sú aj veci, ktoré nám Blavákom tak trochu závidia...Niežeby to boli priamo peniaze, ale už len možnosti, ako a čo robiť, môžu byť pre nich zaujímavé. Ak si vyberáte len medzi miestom s minimálnou mzdou a iným miestom s minimálnou mzdou, asi to nie je veľmi motivačné. Veľa žien, čo som počula, pracuje vo výrobe:šije, vyrába korbáčiky alebo niečo podobné.
Veľa vecí nedopestujete. My sme tu už na jahody dávno zabudli, tam ešte len dozrievajú. Čerstvé paradajky sú pre nich vzácnosťou a už ani tie zemiaky nemusia byť pravidlom. Čím mladší ročník, tým menšia pravdepodobnosť, že sa budú lopotiť v záhradke. Nečakajte ani chovateľov prasiatok a neviem ešte čoho všetkého. Vidiek sa mení, dediny sa menia, Kysuce sa menia. Jednoducho si zájdete do supermarketu. Na druhej strane som mohla vidieť viac veľkých rodinných domov, kde býva viac generácií a miesta, kam nechodí už ani autobus. Tiež som zistila, ako vznikajú vtipy o víkendových Kysučanoch, keď miestni sledujú, ako sa snažíte dostať svojim terénnym tátošom cez miesta, kde oni behajú škodovkami... : )))
Málokedy si uvedomujeme, akou rôznordosťou a krásou sa môžeme u nás pýšiť.